Nastáva čas vianočný- Stridžie dni
Pozývam Vás k seriálu Nastáva čas Vianočný, kde budem počas adventu písať o rôznych zvyklostiach, obyčajovej kultúre a o tom, čo stojí za to si prečítať a odovzdať našim deckám, prípadne si pripomenúť alebo obohatiť vlastné tradície o tie zabudnuté...
Prečo je podľa tradície dôležité nepremeškať sviatky od sv. Kataríny až po Štedrý deň? Ako si obohatiť adventné obdobie o tradičnú mágiu z minulosti?
Predvianočné obdobie má pre mňa stále "kúzelnú moc". Vnímam tú zmenu v ovzduší, ktorá na nás dopadá. Napriek "stresovo-reklamnému klišé" je naozaj duch adventu s nami. Musí tu byť, napriek všetkému , čo si myslíme a vidíme, že sa zmenilo. Súvisí to s našou rodovou dedičnosťou, s tým ako žila spoločnosť kedysi, čo robili v tomto období, aké mali návyky. To všetko ovplyvňuje nás súčasníkov
Napriek tomu, že máme iné prostredie, v ktorom pracujeme a naša práca nerozlišuje letné a zimné obdobie, v pozadí sa čosi deje.
Kratšie dni a dlhšie večery nás chtiac-nechtiac zatlačia do iného režimu. Po zotmení už nedokážeme podávať rovnaký výkon. Máme väčšiu chuť vyložiť si nohy, zapnúť telku, prečítať knihu, dať si teplý nápoj a schúliť sa do deky. Naše myšlienky sú iné. Tvoríme niečo iné. A prečo?
Spoločenský život našich predkov v zimnom období prinášal iný spôsob života a charakter prác ako v lete. Každodenné činnosti sa preniesli z polí do príbytkov. Pracovalo sa nanajvýš vo dvore, spracúvala sa zozbieraná úroda, opravovalo a zhotovovalo sa náradie na ďalšiu sezónu. Ženy priadli, tkali, šili, párali perie. Celé spoločenstvo sa stretávalo v komornejšej tichšej atmosfére. Hlučné zábavy vystriedali rozhovory pod strechami domov, rozpovedali sa príbehy, rozprávky, zaspievalo sa popri práci. Tak ako kedysi aj dnes prechádzame týmto silným cyklom spolu s prírodou.Čo však znamenalo skoré stmievanie, krátky deň a dlhšia noc v predstavách našich starých rodičov?
Pocity úzkosti a strachu v tomto "temnom" období si vysvetľovali ako narastanie aktivity nepriaznivých síl. Verili, že pomocou rôznych ochranných prostriedkov môžu odohnať zlé sily zo svojho okolia. Tieto dni boli popretkávané rôznymi zaklínadlami, vešteniami, modlitbami.
Už vpred večer Kataríny sa jedol cesnak a robili sa ním kríže na dverách. Na rovnaký účel slúžila aj posvätená krieda. Počas celého cyklu stridžích dní platili určité pravidlá a zákazy. Jeden z najdôležitejších zákazov bol zákaz návštev žien ako prvých návštevníkov domu. Do domu nesmela prísť prvá žena - pretože bola hneď považovaná za strigu, či mala v úmysle škodiť alebo nie. Preto boli očakávaní hlavne mládenci a muži, ktorí už zavčas rána chodili z domu do domu. Obchôdzky robili mládenci - polazníci v maskách a v každom príbytku zavinšovali krátky vinš. Prísne sa dodržiaval aj zákaz priasť, šiť , tkať... .
Po zotmení sa nesmelo nič požičiavať, vymieňať, obchodovať. Ako ochrana pred zlými silami bola aj vyvolávanie hluku praskaním bičom, streľbou, trúbením, rozbíjaním hlineného riadu, či rinčaním reťazí.Každý z týchto významných sviatkov má svoju"výbavu zvyklostí", ktoré sa pevne dodržiavali a niektoré z nich presiakli až do súčastnosti. Je len na každom z nás, ktoré si ponecháme, či obnovíme v našej vlastnej rodinnej tradícii a budeme ich posúvať ďalším generáciám.
Naše deti majú veľkú fantáziu, otvorené srdcia a veľké zvedavé oči a uši. Dnes už "netradičné tradície" im môžu urobiť advent čarovným a jedinečným.
Preto som sa rozhodla vybrať vám aspoň pár zvyklostí na každý stridží deň, ktoré sa dajú zrealizovať aj v mestskom parku, pri potoku vo vašej obci alebo aj priamo za vašim stolom doma.
Začnem hneď prvým stridžím dňom - Katarínou. Kedysi najprv v mestskom a neskôr dedinskom prostredí "púčkovali konáriky". Jednotlivé prúty odrezané z ovocného stromu symbolizovali jedno želanie. Podľa toho, ktorý prút vyhnal listy do Štedrého večera, to želanie sa malo splniť. Pre mladé dievčatá by bolo možno zaujímavejšie pomenovať prúty chlapčenskými menami a prútik, ktorý vyženie listy do Štedrého večera ako prvý, nesie meno jej vyvoleného.
Na Ondreja 30. novembra si dievčatá varievali halušky s lístočkami. Do vody hodili kúsky cesta, v ktorých boli zakrútené lístočky s menami na papierikoch. Prvý lístok , ktorý vyplával na hladinu, jej vyjavilo meno budúceho muža. Na Orave a Liptove musela byť múka, drevo a voda ukradnuté, najlepšie z domu, kde býval Ondrej.
Na Barboru už netrpezlivo boli očakávané do biela odeté "barborky". Dievčatá chodili so zahalenou tvárou po tichu od domu do domu a metlou, husacím krídlom alebo štetkou povymetali izbu a pavučiny v kútoch.
Na svätého Mikuláša, už je zima celá naša. V deň svätého Mikuláša opäť platili všetky zákazy. Kult sv. Mikuláša prechádzal určitým vývinom, o ktorom podrobnejšie napíšem v osobitnom príspevku. Zvyklosti na tento stridží deň sa viazali na rôzne obchôdzky chlapcov, ktorí boli oblečení v maskách. Niekde chodili po domoch a rozdávali deťom darčeky, ktoré im kúpili rodičia. Aj na Mikuláša chodili dievčatá triasť plotmi , aby im poslal dobrého muža.
Deň Lucie poznáme viacerí dôvernejšie. Spomínam si na svoje školské časy, keď do triedy vošlo 5-6 dievčat zahalených do bielej plachty s pierkami. Vymetali pod lavicami a v kútoch. Pamätám si ako mi búchalo srdce, že sa deje veľké čarovanie a ja neviem prečo ani kto sú. :-). Deň Lucie je považovaný za najvýznamnejší strídží deň. Bol to deň, kedy mohli obchôdzky po domoch robiť ženy.Na Luciu sa opäť viac dostal do popredia cesnak - robili sa ním kríže na dverách, potieralo sa čelo, dlane, chodidlá. Nič sa nesmelo požičať z domu. Chránilo sa hlavne gazdovstvo. Mládenci praskali korbáčmi, pískali na píšťaľkách, trúbili na rohoch, cengali kravskými zvoncami, aby odohnali bosorky.
V Novohrade piekli pre každého člena rodiny malý bochníček, do ktorého zapichli pierko. Čie pierko v peci zhorelo, ten mal do roka zomrieť.
Od Lucie do štedrého dňa je 12 dní - (12 mesiacov) - ľudia sledovali počasie a zapisovali si ho svätenou kriedou na hlavnú klady povaly - prázdne koliesko znamenalo pekné počasie, plné zlé počasie a polka kolieska znamenala premenlivé. Tak mohli sledovať počasie aj bez doktora Ilka :-).
Verím, že ste si našli inšpirácie ako obohatiť svoje predvianočné obdobie aj o mágiu z čias kedy predstavy človeka o duchovnom svete, vesmíre a Bohu vychádzali z rôznych presvedčení, múdrostí ich vlastných predkov a čistoty a pokory srdca. Mám dve malé dievčatá, s ktorými si advent užívam po všetkých stránkach. Táto "čarovná" je jedna z nich. Ukázať deťom ducha Adventu a Vianoc nie je pre nich nič neobvyklé - vnímajú ho celým telom, mysľou a srdcom. No robiť to odovzdane dušou dospeláka je pre ne dar a vzácnosť.
Skúsme sa odovzdať stope minulosti bez nátlakov na seba samých. Podvoľme sa cyklu zimného času a vychutnajme si inakosť tohto obdobia - akoby sme boli dúhou. Môžem si vychutnávať všetky jej farby, nielen jednu.
Za Manufolktúru napísala: Svetlanka
Pramene: Emília Horváthová - Rok vo zvykoch nášho ľudu, 1986., / Zora Mintalová-Zubercová a kol., Veľká kniha slovenských Vianoc,2008, VMS.Design by: freepik.com